Tribečské múzeum v Topoľčanoch

Veľká noc alebo veľkonočné sviatky sú najvýznamnejšie kresťanské sviatky, ktoré pripadajú na marec alebo apríl. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia, pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari. Ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.

Fašiangy boli kedysi obdobím počas ktorého sa odohrávalo mnoho zaujímavých tradícií a zvykov. Išlo o obdobie veselosti a hojnosti, ale aj o obdobie počas ktorého sa odohrávali svadby alebo rôzne inicializačné rituály. Na mnohé z týchto tradícií sa už dnes zabudlo.

Dňa 13. decembra, bol najvýznamnejší stridží deň, verilo sa, že vtedy sú zlé sily najsilnejšie a môžu najviac škodiť. Preto sa k tomu dňu viazalo množstvo zvykov, ktoré mali ľudí chrániť. V predvečer sa jedol cesnak, ktorý mal očistnú a ochrannú funkciu.

Na Slovensku sa  Mikulášske obchôdzky začali robiť v mestách 17. Storočia. Od 19. Storočia sa tento zvyk začal rozširovať aj na dedinách a Mikuláš začal obdarovávať aj deti, čo pred tým nerobil. Mikuláš mal dlhú bradu a fúzy, dlhý teplý kožuch previazaný povrazom, na hlave papierovú čiapku a v ruke berlu.

Prvým stridžím dňom , ku ktorému sa viažu zvyky je sviatok sv. Kataríny. V niektorých regiónoch sa v tento deň jedol cesnak a robili sa ním kríže na dverách, aby boli obyvatelia chránení pred strigami. Ďalším stridžím dňom bola Barbora. Počas tohto dňa často chodili po domoch chlapci s oceľou, vinšovali, priali všetko dobré a mohli si takto zarobiť pár šestákov

30. November je označovaný ako jeden zo stridžích dní. K Ondrejovi sa viaže jedna pranostika – Ondrejský sneh dlho leží, len na Gregora do potoka beží. Hovorilo sa tiež, že aké počasie bude na Ondreja, také bude počas zimy. Ondrej bol na zvyky bohatší ako Katarína . Najmä čo sa týka veštenia, verilo sa, že každé dievča má už od narodenia súdeného ženícha...